Noc na opustenom ostrove Rozmarínka

 

Naša Rozmarínka sa už 4. rok úspešne zapája do medzinárodného projektu Noc s Andersenom. Aj v tomto roku sme 1. apríla s 35 deťmi patrili medzi takmer desaťtisíc slovenských detí na 235 miestach po celom Slovensku. Podobne ako každý rok, aj tejto noci predchádzalo pravidelné mesačné plnenie rôznych úloh podporujúcich čitateľskú gramotnosť žiakov.

V tomto roku sa naša škola premenila na opustený ostrov plný nástrah. Nestačilo, že stroskotancov, našich 35 bojovníkov, hneď pri vstupe na ostrove vítal čudesný pirát, ostrov Rozmarínka skrýval množstvo ďalších tajomstiev i obyvateľov. Domorodec, šamani či Piatok v podaní našej Elzy, morčaťa, ktoré u nás „stroskotalo“ v septembri, keď sme ho opustené našli na školskom dvore. Stroskotanci prichádzali s jednou vecou, ktorá im mala pomôcť prežiť na opustenom ostrove. Terezka z 5. B nás prekvapila, keď povedala: "Priniesla som si album s fotkami svojej rodiny, lebo keď si ich budem pripomínať, tak určite budem chcieť prežiť." Čo myslíte, zvládla nástrahy ostrova?

Hneď na začiatku večera plného dobrodružstiev sme si naplno užili vystúpenie Capoeiristov zo skupiny Vemcamara Capoeira, dokonca sme si zopár pohybov tohto brazílskeho bojového umenia aj vyskúšali. Následne sme prostredníctvom balóna vyslali volanie o pomoc, veď stráviť noc na opustenom ostrove nemusí byť žiadna zábava, práve naopak, miestami je to obrovské nebezpečenstvo. Ešteže sa stroskotancov chopil pirát, ktorý ich v malej telocvični vyškolil. Tak sme zistili, že keď spolupracujeme, tak nám ide všetko ľahšie – dokázali sme si to v boji proti pirátom či prechodom cez močiar plný hladných tvorov. Zistili sme aj to, že keď nám v nebezpečných situáciách nestačí sila a nevieme ani utekať, musíme veľmi, ale naozaj veľmi hlasno kričať (možno ste nás aj počuli).

Na školskom dvore však bol zvláštny ruch, niekto tam založil požiar. Spanikáriť sme nemohli, preto sme zavolali hasičov, ktorým naozaj nestačí do telefónu povedať len to, že horí. Hasiči prišli veľmi rýchlo a požiar na školskom dvore uhasili, dokonca sme im pri tom mohli pomáhať. Opustený ostrov však na nás ešte číhal svojimi prekvapeniami. Po skúsenostiach z večera sme vedeli, že ak chceme prežiť, musíme sa počúvať, spolupracovať a pomáhať slabším. Takto sme si v menších skupinkách na rôznych stanovištiach poskrývaných po tmavých zákutiach Rozmarínky vyskúšali svoju šikovnosť. Učili sme sa orientovať na opustenom mieste, a to aj pomocou buzoly, vyrobili sme si vlastné pirátske oko a zistili sme, prečo ho v skutočnosti piráti nosili, stvorili sme spoločného papagája Rozmarínky, lúštili sme reč domorodcov a naučili sa zopár nových slov po anglicky, logiku sme si preskúšali pomocou rôznych rébusov zo zápaliek a objavili sme zvláštne schopnosti plameňa sviečky. A viete ako sme našli jednotlivé stanovištia? Hádali sme indície ukryté vo fľaškách, ktoré oceán vyplavil na náš ostrov.

Večer však ešte neskončil, čakali nás totiž šamani so svojou dramatickou ohňovou show. Prostredníctvom ohňa nám vyrozprávali svoj príbeh stroskotania. Vďaka nim sa potvrdilo, že „oheň je dobrý sluha, ale zlý pán“. Zistili sme, že oheň je zdrojom svetla, tepla i obživy, ak potrebujeme mať spracované jedlo. No predsa, boli to šamani, ukázali nám omnoho viac ako „bežný smrteľník“. Zrazu bol plameň ohňa modrý, vďaka ohňu sme videli rásť „hada“ a dokonca si jeden zo šamanov zapálil aj ruky – bol ozajstným pánom ohňa. Dokázal to aj zapálením šatky, ktorá však v skutočnosti nezhorela.

Večer vrcholil na školskom dvore, kde sme si zapálili vlastnú sviečku – magickú atmosféru dotvárali Bengálske ohne ako signál pre rodičov, že sme prekonali nástrahy opusteného ostrova a ráno si môžu prísť po nás.

Ťažko sa zaspávalo s toľkými zážitkami, no niektorých z nás uspali rozprávky z úst pani učiteľky. Už teraz vieme, že budúci rok si takúto skvelú noc určite nenecháme ujsť. A viete čo je najkrajší pocit pre učiteľa? Tajuplný pohľad žiaka, ktorý s odstupom času zisťuje, či ste práve vy neboli ten zamaskovaný pirát, šaman či domorodec. Nič im však neprezradíme, len sa usmejeme a porozprávame sa o knižke, ktorú naposledy čítali...

 

PhDr. Lívia Markovicsová