Štrajk učiteľov je len prirodzeným dôsledkom neudržateľnosti stavu v školstve
Štrajk učiteľov, ktorý sa stal témou týchto dní, znovu upriamil pozornosť spoločnosti na školy a stav vzdelávania u nás. Vďakabohu za to. Nech už sú vyjadrenia akékoľvek, je dobré, ak si z času na čas pripomenieme, že šťastie našich detí, o ktorom všetci tak radi rozprávame, nie je len slovo a nenaplní sa bez nášho pričinenia. Jedine ak by sme vedeli čarovať. No kým niekto bude schopný takýchto zázrakov, zostáva nám robiť maximum pre to, aby sme v našich deťoch prebudili potenciál a čo najlepšie ich pripravili na budúcnosť.
Nielen ako učiteľka, ale aj ako matka by som chcela žiť v krajine, kde nemusí nikto štrajkovať, aby sa nastavila udržateľná rovnováha. Kvalita školstva je jedným zo základných stavebných kameňov takej krajiny. Už Aristoteles povedal: „Vzdelanie je najlepšie cestovné pre starobu,“ a väčšej istoty ako to, že toto sa týka nás všetkých, niet. Vie to každý rodič, ktorý už od narodenia svojho dieťaťa sníva o tom, že bude vzdelanejšie a úspešnejšie ako on sám, aby mu bolo v starobe oporou.
Tak ako nie je možné zastaviť pokrok, nie je možné zakonzervovať ani súčasný stav v našom školstve, nech už by to vyhovovalo komukoľvek. Školy ako živý organizmus sú mikrosvetom a nositeľom pokroku celej spoločnosti, ktorý na Slovensku dlhodobo ide na „rezervu“. Svedčí o tom ich stav, vybavenosť či ohodnotenie učiteľov (nielen finančné, ale aj morálne). V rámci vývoja v spoločnosti sú školy a učitelia vystavení čoraz väčšiemu tlaku širokej škály požiadaviek odbornej aj rodičovskej verejnosti. Bez dostatočných prostriedkov a potrebného servisu (technického, materiálneho, ekonomického, právneho atď.) sa od nich akosi prirodzene očakáva, že poskytnú nadštandardne kvalitnú službu každému (žiakovi, rodičovi, nadriadeným a kontrolným orgánom, doslova celej spoločnosti) podľa jeho individuálnych potrieb.
Nech už je forma, načasovanie alebo formulácia požiadaviek iniciátorov akákoľvek, isté je, že štrajk učiteľov je len prirodzeným dôsledkom neudržateľnosti stavu, na ktorý učiteľská verejnosť dlhodobo upozorňuje.
Napätie, emócie, bojovnosť, ale tiež zodpovednosť a obavy spojené s témou štrajk sa nevyhli ani učiteľom na Rozmarínke. Dlhé diskusie, rôznorodé opodstatnené argumenty, ktoré si vymieňajú, svedčia o tom, že podobne ako k svojmu povolaniu, aj ku štrajku pristupujú nanajvýš zodpovedne a ak sa pre takýto krok rozhodnú, nebude výsledkom manipulácie, ale ich vlastného kritického myslenia. Nech už sa rozhodnú akokoľvek, budú mať moju plnú podporu, lebo ich problémy, starosti, ale tiež zodpovednosť a nadšenie s akým svoje povolanie vykonávajú, poznám.
Za zamyslenie stoja tiež tieto skutočnosti. Iniciátormi štrajku nie sú politici. Sú to väčšinou mladí a nadšení nositelia moderného, atraktívneho prístupu ku vzdelávaniu, ktorí sú v školách nenahraditeľní. Spúšťačom štrajku nie je len to, že chcú nadštandardne vysoké platy, ale aj to, že financie v školách skutočne chýbajú, alebo sú neefektívne centrálne účelovo viazané. Ak im nebudeme načúvať, ak s nimi nebudeme komunikovať a silovými prostriedkami potlačíme prejav ich občianskej odvahy zaručenej ústavou, prídeme o nich. Buď rezignujú a pripoja sa k tradičnému, spiatočníckemu spôsobu učenia, alebo odídu a využijú svoj tvorivý potenciál v inej sfére, prípadne v inej krajine. No potom už môže byť naša budúcnosť naozaj vážne ohrozená.
Mgr. Helena Weszelovszká riaditeľka školy ZŠ Rozmarínová